„Prepáč, možno som urobil chybu, že som bol k tebe tak úprimný" snažil sa ju dosť neúspešne uchlácholiť.
„Čo tým myslíš?" pozrela naňho prekvapeným pohľadom.
„No pozri, skúsim to takto. Povedal som ti, že ťa ľúbim, ano?"
„Áno."
„Asi som to robiť nemal. Mal som pristúpiť na obligátnu hru s balením a nahováraním a presviedčaním a ešte neviem s čím všetkým, možno by všetko dopadlo inak. Teraz na mňa civíš ako na blázna," dopovedal a svoj pohľad rozostril dole, smerom na chodník.
„Ja ťa naozaj nechápem, prečo by som ťa mala mať za blázna? Veď je to normálne. Síce neviem, prečo to cítiš ku mne, ale je to normálne. Však som ti hovorila, že som tým poctená."
„Áha, poctená. Vieš, ženy väčšinou bývajú z mužov, ktorí ich ľúbia div, že nie unesené. A ja? Ja som na teba musel vybafnúť hneď ako som ťa lepšie spoznal. A vedela si to, tak sa nerob."
„Tušila, to je rozdiel, tušila."
„Chceš vedieť, čo je naozajstný rozdiel? Chceš? Ja ti ukážem rozdiel medzi mnou a tým, čo na mne poznáš. Vstávaj, ukážem ti," vzpriamil sa, zdvihol ruku a gestom jej ju ponúkol. Ona svojpomocne vstala a nahodila skúmavý pohľad.
„Ok, ok, zahrám ti niekoho? Ja neviem, chcela by si mať zo mňa pána Sebavedomého? Alebo niečo iné? Fajn, fajn," ťahal zo seba v pokročilom štádiu nervozity „budeš tu mať pána Sebavedomého. Počkaj."
Chalan na chvíľu prestal v horúčkovitom vysvetľovaní a trochu sklonil hlavu. Pravou rukou sa chytil za srdce a chvíľu čakal.
Pomaly sa vystrel, pozrel na ňu a charizmaticky sa usmial. Nikdy predtým na ňom tento úsmev nevidela.
Jeho ľavá ruka sa dotkla ruky dievčaťa. Rozovrel jej dlaň palcom a priložil si ju na srdce. Stále jej pritom sebavedome pozeral do očí.
„Cítiš ten tlkot?" odznel pokojný, istý tón jeho hlasu.
Keď prestala kývať hlavou na znak súhlasu, pokračoval: „Toto srdce bije pre teba."
Jeho pravá ruka sa nenápadne obtočila okolo boku jej skvostného tela.
„Poznám tvoj názor," pokračoval ďalej „naozaj poznám. Na mňa, na lásku," prehováral k nej zatiaľ čo letmým dotykom prešiel prstami po jej vystretej ruke až k pleciam. Nakoniec spočinul na zadnej strane krku, na mieste kde už začínali rásť jej dlhé vlasy.
„Nesnaž sa ma ale presvedčiť," hovoril ďalej „ že môj dotyk ti absolútne nič nehovorí, že si voči nemu chladná."
V momente keď dopovedal, potiahol ju rukou nenásilne tak, aby sa k nemu naklonila. Zavrel oči a naklonil sa aj on.
V tu chvíľu naraz zahlásil: „No vidíš. Že je to lepšie? Ha? Mal som byť od začiatku takýto? Hm?"
Dievča vyzeralo úplne vyrušené násilným pretrhnutím scenérie, ako keby niekto uprostred sláčikového vystúpenia celou silou hodil cimbal na tympany.
„Fajn, nemusíš nič hovoriť. Skúsim niečo iné. Čo by si chcela vidieť? Jasné! Jasné, mám to. Ukážem ti pána Poeta, oukej? Počkaj chvíľu."
Slečna už ani nechcela veriť tomu, čo práve vidí. Bolo to absolútne šialené. Také šialené, že sa jej to začalo páčiť.
Chalan nahodil rovnakú pózu ako predtým. Pravá ruka na srdci, hlava sklopená. Dievča si zvedavo preložilo ruky cez seba a čakalo, čo bude nasledovať.
V priebehu chvíle sa pohol. Smerom k nej. Vystrel obe ruky, chytil ju za ramená. Keď zdvihol hlavu, oči mal ešte zavreté. Nevystrel sa úplne, hlavu mal ešte stále mierne sklopenú. Dievča pobavene čakalo.
Pokojne otvoril oči. Pozeral na ňu pohľad, ktorý nespoznávala. Prebodol ju až do hlbín jej vnútra, cítila sa paralyzovaná. Jeho ústa sa trochu nahli do škodoradostného úškľabku. Dosiahol, čo chcel. Zdvihol hlavu úplne a hoci nebol básnikom, začal odriekať práve vymyslenú vec, pričom jej stále a uprene hľadel do jej prestrašených očí:
„Sním zo mňa perie labutí
vezmi mi slobodu
Odhaľ rúcho samoty
priviň ma k sebe
nech oba naše plášte
zhoria do tla..."
Pokiaľ recitoval, jeho ruky spočinuli na bokoch jej tváre, palcami sa opieral o hebké líca. Začal si ju k sebe priťahovať. Rezignovane zatvorila oči a našpúlila pery.
On svoje ruky zložil a začal: „Tak? Čo hovoríš? Chceš ma takéhoto? Toto všetko som ja. Nemôžem za to, že som z teba unesený a bežne to nedokážem. Tak čo? Zmením sa? Chceš to? Alebo je ti to úplne jedno?"
Dievča nadobro vytrhnuté zo snového opojenia nedávnej chvíle sa spamätalo. Pohľad jej očí sa nadobro zmenil. Napriahla sa a strelila mu facku. Sadla.
„Kretén!"
5. august 2008
